ÚvodPre sprostredkovateľovZodpovednosť zamestnanca v Zákonníku práce
Zodpovednosť zamestnanca v Zákonníku práce
Zodpovednosť zamestnanca za škodu, ktorú spôsobí svojmu zamestnávateľovi pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, je upravená v Zákonníku práce - Zákon č. 311/2001 Z.z.
Nižšie sú uvedené najčastějšie otázky a odpovede na ne, týkajúce se tohto zákona s odkazom na príslušný paragraf.
Kedy zamestnanec zodpovedá za škodu?
Zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. - § 179 odsek 1
Zamestnanec zodpovedá aj za škodu, ktorú spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom. - § 179 odsek 2
Je zamestnávateľ povinný preukázať zavinenie zamestnanca?
Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a 185 - § 179 odsek 1
Ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť). - § 182 odsek 1
Zamestnanec zodpovedá za stratu nástrojov, ochranných pracovných prostriedkov a iných podobných predmetov, ktoré mu zamestnávateľ zveril na základe písomného potvrdenia. - § 185 odsek 1
Je povinný zamestnanec uhradiť schodok vzniknutý na zverených hodnotách?
Áno, Ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. - § 182 odsek 1
Zamestnanec, ktorý zodpovedá za schodok alebo za stratu predmetov, je povinný nahradiť schodok alebo stratu v plnej sume. - § 189 odsek 1
Čo sa považuje za zverené hodnoty?
Za zverené hodnoty sa považujú zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ak ich zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti - § 182 odsek 1
Je zamestnanec povinný nahradiť zamestnávateľovi škodu spôsobenú stratou zverených predmetov?
Áno, Zamestnanec, ktorý zodpovedá za schodok alebo za stratu predmetov, je povinný nahradiť schodok alebo stratu v plnej sume. - § 189 odsek 1
Zamestnanec zodpovedá za stratu nástrojov, ochranných pracovných prostriedkov a iných podobných predmetov, ktoré mu zamestnávateľ zveril na základe písomného potvrdenia. - § 185 odsek 1
Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti úplne alebo sčasti, ak sa preukáže, že strata vznikla úplne alebo sčasti bez jeho zavinenia. - § 185 odsek 2
Akú škodu si môže zamestnávateľ uplatniť u zamestnanca?
Škodu, ktorú mu spôsobil zamestnanec zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. - § 179 odsek 1
Škodu, ktorú zamestnanec spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom. - § 179 odsek 2
Akú maximálnu výšku škody si môže zamestnávateľ uplatniť u zamestnanca?
Náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť zamestnanca podľa § 182 až 185 alebo ak bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamných látok alebo psychotropných látok. - § 186 odsek 2
Môže zamestnávateľ požadovať aj náhradu ušlého zisku?
Áno, Ak bola škoda spôsobená úmyselne, môže zamestnávateľ okrem skutočnej škody požadovať aj náhradu ušlého zisku, ak by jej neuhradenie odporovalo dobrým mravom. - § 186 odsek 3
Akú výšku škody je zamestnanec povinný nahradiť zamestnávateľovi pri schodku na zverených hodnotách?
Zamestnanec, ktorý zodpovedá za schodok alebo za stratu predmetov, je povinný nahradiť schodok alebo stratu v plnej sume. - § 189 odsek 1
Pri spoločnej zodpovednosti za schodok sa jednotlivým zamestnancom určí podiel náhrady podľa pomeru ich priemerných zárobkov, pričom zárobok ich vedúceho a jeho zástupcu sa započítava v dvojnásobnej sume. - § 189 odsek 2
Zodpovedá zamestnanec zamestnávateľovi za škodu, ak je postihnutý duševnou poruchou?
Zamestnanec, ktorý je postihnutý duševnou poruchou, zodpovedá za škodu ním spôsobenú, len ak je schopný ovládnuť svoje konanie a posúdiť následky svojho konania. Zamestnanec, ktorý sa uvedie vlastnou vinou do takého stavu, že nie je schopný ovládnuť svoje konanie alebo posúdiť následky svojho konania, zodpovedá za škodu v tomto stave spôsobenú. - § 180
Kto určuje výšku požadovanej náhrady škody?
Požadovanú náhradu škody určí zamestnávateľ. - § 191 odsek 1
Dokedy musí zamestnávateľ zamestnancovi oznámiť požadovanú výšku škody?
Zamestnávateľ prerokuje požadovanú náhradu škody so zamestnancom a oznámi mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla a že za ňu zamestnanec zodpovedá. - § 191 odsek 2
Musí zamestnávateľ prerokovať výšku náhrady škody so zástupcami zamestnancov?
Požadovanú náhradu škody a obsah dohody o spôsobe jej úhrady s výnimkou náhrady škody nepresahujúcej 50 eur je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov. - § 191 odsek 4
Z čoho sa vychádza pri určení výšky škody na veci?
Pri určení škody na veci sa vychádza z ceny veci v čase vzniku škody. - § 188
Kto je zamestnanec?
Zamestnanec je fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnych vzťahoch, a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu. - § 11 odsek 1
Kto je zamestnávateľ?
Zamestnávateľ je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu, a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch. - § 7 odsek 1
Čo je pracovnoprávny vzťah?
Pracovnoprávne vzťahy vznikajú najskôr od uzatvorenia pracovnej zmluvy alebo dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. - § 1 odsek 5
Ak Zákonník práce v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka. - § 1 odsek 4
Čo je závislá práca?
Závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. - § 1 odsek 2
Závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov. - § 1 odsek 3.